Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti zásadná novela zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktorou sa na Slovensku transponuje európska smernica DAC8. Táto smernica predstavuje ďalší krok v boji proti daňovým únikom a reaguje na prudký rozmach kryptomien a digitálnych aktív v poslednom desaťročí. Pre mnohých držiteľov kryptomien bude znamenať zásadnú zmenu – po prvýkrát sa totiž digitálne platformy a burzy stanú aktívnymi partnermi štátnej správy pri výmene informácií o transakciách s kryptomenami. To bude mať vplyv aj na zdaňovanie kryptomien.

DAC8 zavádza povinnosť pre prevádzkovateľov platforiem a iných poskytovateľov služieb kryptoaktív (úschova kryptomien, zmenáreň kryptomien, poskytovateľ služby prevodu kryptomien a iní)  hlásiť daňovým úradom informácie o používateľoch, ktorí obchodujú s kryptomenami, tokenmi či inými digitálnymi aktívami. Tieto informácie sa budú automaticky zdieľať medzi členskými štátmi EÚ a vytvoria základ pre presnejšiu daňovú evidenciu a aj prípadnú kontrolu. Tým sa končí obdobie, v ktorom bolo možné spoliehať sa na anonymitu kryptobúrz alebo absenciu priamej výmeny údajov medzi krajinami.

Slovensko túto smernicu zapracovalo do zákona o medzinárodnej pomoci pri správe daní, pričom nové pravidlá sa začnú uplatňovať od 1. januára 2026. Aj keď to znie ako vzdialený dátum, pre investorov, obchodníkov aj firmy je dôležité pochopiť už teraz, ako zdaňovanie kryptomien funguje v Slovenskej republike.

Čo je predmetom zdanenia pri kryptomenách?

V prvom rade si musíme povedať, čo sú kryptomeny a aké druhy poznáme na účely ich zdaňovania.

Slovenské daňové predpisy síce nerozdeľujú kryptomeny tak detailne, ako to robí Nariadenie MiCA, napriek tomu rozdeľujú kryptomeny na 2 druhy:

• kryptomeny v pravom slova zmysle tak, ako ich poznáme – teda určité digitálne vyjadrenie hodnoty, ktoré využíva blockchain (DLT – Distributed Ledger Technology). Sem môžeme zaradiť všetky kryptomeny, okrem tokenov elektronických peňazí.
• tokeny elektronických peňazí (EMT), teda kryptomeny, ktoré majú svoju hodnotu naviazanú na hodnotu niektorej z FIAT mien. Tokeny elektronických peňazí sú klasické stablecoins ako USDC, EURI a iné.

Prečo je toto rozdelenie také dôležité?

Kryptomeny v pravom slova zmysle sú z pohľadu daňových predpisov finančným majetok iným ako peňažné prostriedky. S tým potom súvisí aj spôsob ich účtovania, ocenenia a zdaňovania.

Naopak, tokeny elektronických peňazí (EMT) sú krátkodobým finančným majetkom a účtuje sa o nich ako o peňažných prostriedkoch. To má opäť vplyv na ich oceňovanie a zdaňovanie, ktoré je odlišné od kryptoaktív v pravom slova zmysle.

Ďalej sa preto budeme venovať iba kryptomenám v pravom slova zmysle.

Predmetom zdanenia pri kryptomenách je:

• výmena kryptomeny za FIAT menu;
• výmena kryptomeny za iné kryptoaktívum;
• výmena kryptomeny za tovar;
• výmena kryptomeny za službu.

Z toho, čo je predmetom zdanenia vypláva, že predmetom zdanenia nie je:

• kúpa kryptomeny za FIAT menu a jej držanie. Samotný nákup kryptomeny a jej držanie teda nie je zdaniteľnou transakciou.
• ťažba kryptomeny;
• prevod kryptomeny medzi vlastnými peňaženkami.

Základný princíp je pritom jednoduchý: zdaňuje sa zisk. Predmetom dane teda nie je samotné držanie kryptomeny, ale okamih, keď dôjde k jej „speňaženiu“ – teda k výmene za eurá, za iný majetok, za služby alebo inú kryptomenu.

Problémom slovenského daňového práva je to, že zdaneniu podlieha každá takáto výmena, a to samostatne.

Zdaňuje sa však iba rozdiel medzi vstupnou a výstupnou hodnotou – medzi tým, za koľko ste kryptomenu nadobudli, a tým, za koľko ste ju predali alebo vymenili. Tento princíp platí bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu, živnostníka alebo firmu. Vždy však treba posudzovať do akej kategórie príjmov daný zisk spadá (napr. iný príjem podľa § 8 Zákona o dani z príjmov, príjem z podnikania podľa § 6 Zákona o dani z príjmov).

Ako sa určuje základ dane?

Základ dane sa v zásade tvorí ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami súvisiacimi s kryptomenovými transakciami. Ak ste napríklad nakúpili jeden Bitcoin za 20 000 eur a predali ho neskôr za 30 000 eur, základ dane predstavuje 10 000 eur. Tento zisk podlieha dani z príjmov, a pri fyzických osobách aj zdravotným odvodom.

Na druhú stranu platí, že ako výdavok je možné zahrnúť všetky preukázateľné náklady súvisiace s obstaraním kryptoaktíva – nákupná cena, poplatky burze, náklady na prevody, ako aj náklady na služby, ktoré priamo súvisia s realizáciou obchodu.

Ak konkrétna transakcia skončí stratou, možno túto stratu započítať proti ziskom z iných kryptomenových transakcií v tom istom zdaňovacom období.

V prípade, ak počas celého zdaňovacieho obdobia dosiahnete z kryptomenových transakcií zisk, tento zisk sa zdaňuje. Ak by ste však dosiahli z kryptomenových transakcií počas celého zdaňovacieho obdobia stratu, o túto stratu nie je možné znížiť základ dane, prípadne je túto stratu možné uplatniť iba do výšky príjmov.

Záver

Zdaňovanie kryptomien už dávno nie je teoretická téma. Zavedenie DAC8 a novela slovenského zákona o automatickej výmene informácií zásadne mení prostredie, v ktorom kryptomeny fungujú. Investori aj podnikatelia musia byť pripravení preukázať pôvod svojich kryptomien, spôsob ich použitia a zdaniť reálny zisk, ktorý z nich dosiahli. Ak si chcete prečítať viac o zdaňovaní kryptomien, skúste náš ďalší článok.

Ak ste ešte nezačali viesť evidenciu kryptomien, je najvyšší čas. A ak už máte za sebou desiatky transakcií, bude vhodné skontrolovať, či máte všetky potrebné údaje pre budúce zdaňovacie obdobia. Radi vám s tým pomôžeme – pripravíme daňovú stratégiu, nastavíme správny systém oceňovania a zaistíme, aby ste od roku 2026 neboli prekvapení, ale pripravení.

Sledujte náš blog aj naďalej – v téme zdaňovania kryptomien budeme pokračovať …