Zodpovednosť konateľa je otázka, ktorá nie je tak bežná, ale o to dôležitejšia. Konateľ má okrem výhod spojených s jeho postavením, aj určitú mieru zodpovednosti za spoločnosť a jej veriteľov.
Postavenie konateľa v obchodnej spoločnosti je kľúčové pre jej riadny chod. Konateľ ako štatutárny orgán je zodpovedný nielen za obchodné vedenie spoločnosti, ale aj za dodržiavanie zákonom stanovených povinností, ktoré majú chrániť spoločnosť, spoločníkov a jej veriteľov. V tomto článku si priblížime postavenie konateľov v situácii, keď sa spoločnosť dostane do krízy, teda do stavu, ktorý predchádza úpadku alebo ho signalizuje.
Slovenský právny poriadok pojem „kríza spoločnosti“ zaviedol s cieľom posilniť ochranu veriteľov a predísť špekulatívnemu nakladaniu s majetkom spoločnosti. S krízou sú späté osobitné povinnosti konateľov, ktorých porušenie môže mať za následok ich osobnú zodpovednosť.
Spoločnosť sa ocitne v kríze, ak:
- je v úpadku podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (t. j. je platobne neschopná alebo predlžená), alebo
- jej hrozí úpadok, čo znamená, že je pravdepodobné, že v budúcnosti nebude schopná riadne a včas plniť svoje záväzky.
Rozlišovanie medzi úpadkom a hroziacim úpadkom je dôležité najmä z dôvodu, že stav hroziaceho úpadku je zvratným stavom a včasnou reakciou a zavedením ozdravných opatrení je mu možné predísť. Zároveň motivuje konateľov k proaktívnemu konaniu, nie k odkladaniu riešenia problémov.
Povinnosti konateľov počas krízy
Počas existencie krízy spoločnosti, resp. pri jej hrozbe, majú konatelia niekoľko povinností ako jej na jednej strane zabrániť, ak je to možné, kríze spoločnosti a na druhej strane vykonať opatrenia pri nakladaní s majetkom a uspokojení veriteľov.
Povinnosť starostlivosti riadneho hospodára
Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol zistiť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, je povinný konať s odbornou starostlivosťou a prijať všetky opatrenia, ktoré by za porovnateľných okolností prijala iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení, s cieľom odvrátiť alebo prekonať stav krízy spoločnosti.
Konatelia teda musia konať s odbornou starostlivosťou, lojálne a v záujme spoločnosti i jej veriteľov. V čase krízy sa táto povinnosť interpretuje prísnejšie, ak konateľ pokračuje v riskantnom podnikaní, môže niesť osobnú zodpovednosť za vzniknutú škodu či už samotnej spoločnosti alebo jej veriteľom.
Povinnosť nepodnikať kroky na úkor veriteľov
Konateľ nesmie zvýhodniť svojím konaním pri nakladaní s majetkom spoločnosti jedného veriteľa na úkor ostatných, napríklad zaplatením vybraných faktúr spojených osôb tesne pred vyhlásením konkurzu.
Povinnosť sledovať finančnú situáciu spoločnosti
Súdy zdôrazňujú, že konateľ musí aktívne sledovať hospodárske ukazovatele. Ignorancia účtovných závierok alebo varovných signálov môže byť kvalifikovaná ako porušenie povinnosti štatutárneho orgánu.
Zákaz vrátenia vkladu
V prípade, ak sa spoločnosť ocitne v kríze platí zákaz vrátenia vkladov. Za vrátenie vkladu de facto sa považuje každé plnenie, ktoré spoločnosť poskytne spoločníkovi alebo v jeho prospech bez primeraného protiplnenia, a to bez ohľadu na jeho právnu formu či platnosť právneho úkonu (napríklad darovanie, bezodplatné prenechanie motorového vozidla na užívanie alebo poskytnutie bezúročnej pôžičky spoločníkovi).
Inštitút zákazu vrátenia vkladu predstavuje povinnosť, podľa ktorej spoločnosť nesmie poskytovať spoločníkom alebo osobám na nich prepojeným plnenia za podmienok, ktoré sú neprimerané, neobvyklé alebo ktoré by viedli k faktickému zníženiu vlastného imania spoločnosti.
Spoločnosť aj napriek zákazu vrátenia vkladu môže uskutočňovať obchodné transakcie so spoločníkmi alebo inak prepojenými osobami, avšak výlučne za podmienok, ktoré zodpovedajú zásade primeranosti a obvyklosti v obchodnom styku. Presun majetku zo spoločnosti je prípustný len za predpokladu, že k nemu dochádza na základe transakcií uskutočnených za obvyklých trhových podmienok.
Porušenie zákazu vrátenia vkladu zakladá povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti obohatila, vydať toto obohatenie späť. Povinnosti na vydanie obohatenia zodpovedá rozdielu medzi poskytnutým plnením a plnením, ktoré by bolo primerané za obvyklých podmienok.
Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje
Rovnako ako právne predpisy v čase krízy spoločnosti zakazujú vrátiť vklady, tak platí aj zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje.
Počas krízy spoločnosti nie je prípustné vrátenie plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, a to vrátane ich príslušenstva (úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvných pokút či iných sankcií), spoločnosť v kríze nie je oprávnená splácať úvery ani iné obdobné záväzky poskytnuté jej spoločníkmi alebo inými spriaznenými osobami uvedenými v zákone.
Zákonodarca myslel pri zavedení predmetného inštitútu aj na možnosť omeškania spoločnosti s vrátením takto poskytnutých zdrojov, a preto zaviedol, že počas obdobia, v ktorom sa spoločnosť nachádza v kríze, neplynú lehoty na splnenie povinnosti vrátiť plnenia nahradzujúce vlastné zdroje. Z tohto dôvodu sa spoločnosť pri týchto záväzkoch nemôže dostať do omeškania.
Ak spoločnosť počas krízy poruší zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, je osoba, ktorá takéto plnenie prijala, povinná ho vrátiť. Právo na uplatnenie tohto nároku patrí samotnej spoločnosti v kríze. Za splnenie povinnosti vrátiť plnenie ručia spoločne a nerozdielne všetci členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali svoju funkciu v čase, keď bolo plnenie poskytnuté v rozpore so zákonom.
Zodpovednosť konateľov pri nesplnení povinností
Náhrada škody
Podľa ustanovení Obchodného zákonníka je konateľ povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením povinností vyplývajúcich mu z jeho postavenia v spoločnosti.
Konateľ, ktorý s prihliadnutím na všetky okolnosti vedel o zlej finančnej situácii spoločnosti a napriek tejto skutočnosti by prijímal nové záväzky bez reálnej možnosti ich splniť, zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom spoločnosti.
Trestnoprávna zodpovednosť
Konateľ spoločnosti môže niesť aj trestnú zodpovednosť, ak jeho konanie naplní skutkovú podstatu niektorého z nasledovným trestných činov:
- poškodzovanie veriteľa,
- zvýhodňovanie veriteľa,
- porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Insolvenčná zodpovednosť
V poslednom rade je zodpovednosť konateľa upravená aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Konateľ je v prípade úpadku spoločnosti povinný podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak túto povinnosť poruší, môže ručiť za záväzky spoločnosti svojím majetkom.
Preventívne mechanizmy v praxi
Aby konatelia predišli zodpovednosti, mali by:
- zaviesť compliance programy a interné kontrolné mechanizmy,
- pravidelne monitorovať ukazovatele likvidity a platobnej schopnosti,
- konzultovať právne a ekonomické otázky s odborníkmi,
- transparentne informovať spoločníkov a veriteľov o stave spoločnosti,
- konať bezodkladne pri prvých náznakoch hroziaceho úpadku.
Zodpovednosť konateľov v čase krízy spoločnosti predstavuje významný nástroj ochrany veriteľov a zároveň disciplinárny mechanizmus voči manažmentu. Judikatúra súdov potvrdzuje, že súdy posudzujú konanie konateľov prísne a neakceptujú pasívny prístup.
Pre konateľov z toho vyplýva, že ich funkcia je spojená nielen s výhodami, ale aj s vysokou mierou osobnej zodpovednosti, ktorá môže viesť až k osobnému ručeniu alebo trestnoprávnemu postihu. Prevencia, odborný dohľad a dôsledné dodržiavanie povinností sú preto najúčinnejšou obranou pred následkami krízy.
Ak chcete vedieť viac alebo nastaviť preventívne opatrenia v spoločnosti, neváhajte a kontaktujte nás.
