Dodanie tovaru, vystavenie faktúry, omeškanie so zaplatením. Čo ďalej – výzva alebo súdne konanie? Poďme sa pozrieť na to, ako funguje vymáhanie pohľadávok (predžalobná výzva, platobný rozkaz, súdne konanie až po exekúciu).
Predstavme si situáciu, že Váš odberateľ nezaplatil faktúru alebo dlžník nevrátil pôžičku – ďalšie kroky sú nasledovné.
Predžalobná výzva alebo inak aj výzva na zaplatenie
Prvým krokom je príprava predžalobnej výzvy. Ideálna je predžalobná výzva pod hlavičkou advokátskej kancelárie – je napísaná právne a vzbudzuje autoritu.
Predžalobná výzva obsahuje krátky popis skutkovej situácie (podpis zmluvy, dodanie tovaru, vystavenie faktúry a omeškanie so zaplatením), výzva na zaplatenie dlžnej sumy, a to s úrokmi z omeškania a inými povinnými platbami.
Mnohí dlžníci pritom uhradia na základe takejto predžalobnej výzvy. Prípadne na základe predžalobnej výzvy podpíšu notársku zápisnicu, ktorá môže byť exekučným titulom. Veriteľ v takom prípade nemusí ísť v ďalšom kroku na súd, ale môže rovno podať návrh na vykonanie exekúcie.
Platobný rozkaz alebo aj Európsky platobný rozkaz
Ak dlžník nezaplatí na základe predžalobnej výzvy, nezostáva nič iné, iba podať žalobu o zaplatenie na súd.
Najjednoduchšie je podať návrh na vydanie platobného rozkazu. V návrhu na vydanie platobného rozkazu veriteľ opíše skutkovú situáciu, prípadne aj právne posúdenie a predloží súdu všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii.
Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu súd vydá platobný rozkaz. Bez vyjadrenia dlžníka, bez jeho dôkazov, a to len na základe návrhu, ktorý podal veriteľ. Platobný rozkaz ukladá povinnosť dlžníkovi ako žalovanému, aby zaplatil dlžnú sumu, a to aj s úrokmi z omeškania a trovami právneho zastúpenia.
Tak, ako je možné súd požiadať o platobný rozkaz, veriteľ môže súd požiadať aj o európsky platobný rozkaz. Teda platobný rozkaz, ktorý platí v celej Európskej únii bez akéhokoľvek ďalšieho konania.
Aby bolo konanie o platobnom rozkaze vyvážené, dlžník – už v postavení žalovaného, sa môže proti platobnému rozkazu brániť. Dlžník môže podať odpor proti platobnému rozkazu. V odpore však musí jasne a presvedčivo vysvetliť, prečo nie je platobný rozkaz správny. Môže to byť tým, že dlžná suma bola uhradená alebo má dodaný tovar vady a pod.
Túto situáciu vie najlepšie posúdiť advokát. Advokát rovnako vie ako presne napísať odpor, čo tvrdiť a čo je potrebné dokázať.
K odporu musí dlžník už v postavení žalovaného priložiť aj dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia.
Ak súd prijme odpor proti platobnému rozkazu, platobný rozkaz sa zruší a súdne konanie bude pokračovať.
Súdne konanie
V súdnom konaní rozhoduje sudca, či má veriteľ ako žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy, alebo naopak dlžník ako žalovaný nie je povinný veriteľovi nič zaplatiť.
Podstatou súdneho konania sú tvrdenia a dôkazy tak veriteľ ako žalobcu ako aj dlžníka žalovaného a ich dôkazy. Podstatné je však poznať aj právnu stránku veci. Teda to, či veriteľovi skutočne vzniklo právo na zaplatenie dlžnej sumy a na základe akého zákona a ustanovenia. Prípadne to, že dlžníkovi nevnikla povinnosť dlžnú čiastku zaplatiť.
Súdne konanie je pritom komplexný proces s množstvom povinností a lehôt. Okrem toho je potrebné v súdnom konaní riadne uviesť skutkové tvrdenia a súčasne súdu predložiť aj všetky dôkazy. V prípade, ak žalobca alebo žalovaný nesplní niektorú zo svojich povinností alebo zmešká dôležité lehoty, súd môže v súdnom konaní rozhodnúť v jeho neprospech.
Proti rozhodnutiu okresného súdu môže veriteľ ako žalobca rovnako ako aj dlžník ako žalovaný podať odvolanie. V odvolaní je potrebné presne uviesť, kde okresný súd spravil chybu a prečo. Rozsudok súdu je možné napadnúť pre skutkové chyby alebo právne. Skutkovou chybou je, ak súd zle vyhodnotil to, čo sa v stalo v objektívnej realite. Právnou chybou je najmä nesprávne právne posúdenie celej veci alebo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Odvolanie je v súdnom konaní jediným prostriedkom ako sa brániť proti rozsudku okresného súdu. Preto je dôležité, aby bolo odvolanie napísané kvalifikovane a odborne.
Súdne konanie sa končí rozsudkom. Ak je veriteľ úspešný, súd uloží dlžníkovi v rozsudku povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku. Po právoplatnosti takéhoto rozsudku sa už dlžník svojej povinnosti nemôže zbaviť.
Zo súdnym konaním pritom súvisia aj súdne poplatky. Súdny poplatok platí veriteľ za podanie žaloby v hodnote 6 % zo žalovanej sumy v súdnom konaní alebo 3 % zo žalovanej sumy po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Výhodou súdneho poplatku je to, že v prípade výhry je dlžník povinný veriteľovi súdny poplatok preplatiť.
Exekučné konanie
V prípade, ak má veriteľ platobný rozkaz alebo rozsudok súdu, proti ktorému sa dlžník už nemôže brániť, zostáva posledný krok – exekúcia. Ak dlžník podpísal veriteľovi notársku zápisnicu ako exekučný titul, môže podať návrh na vykonanie exekúcie bez súdneho konania.
Veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie, keď má právoplatný rozsudok alebo platobný rozkaz. Exekučné konanie je posledným krokom – krokom, v ktorom štát svojou mocou zabezpečí vymoženie dlžnej sumy.
Exekútor v exekučnom konaní zablokuje bankové účty dlžníka, zriadi exekučné záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka a zablokuje jeho motorové vozidlá. Z týchto prostriedkov potom exekútor uspokojí dlžnú sumu, ktorú dlžník dlhuje veriteľovi.
Trovy právneho zastúpenia
So súdnym konaním sú pritom spojené aj trovy právneho zastúpenia. Ide o odmenu pre tú stranu v súdnom konaní, ktorá súdne konanie vyhrala.
V prípade, keď veriteľ vyhrá súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy a je zastúpený advokátom, má právo na náhradu nákladov, ktoré zaplatil advokátovi – trovy právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia sú teda náhrada nákladov, ktoré veriteľ zaplatil za poskytovanie právnych služieb. Často však nedôjde k úplnej náhrade všetkých nákladov, a preto trovy právneho zastúpenia nahradia aspoň väčšiu časť nákladov na právne služby.
V prípade neuhradených pohľadávok, nevrátenej pôžičky alebo akéhokoľvek súdneho konania, pokojne sa na mňa obráťte.
