Švarc systém na Slovensku: Právne aspekty nelegálneho zamestnávania živnostníkov

Úvod

Švarc systém, často označovaný aj ako „zamestnávanie na živnosť“ alebo zamestnávanie živnostníkov, predstavuje dlhodobý fenomén v slovenskom podnikateľskom prostredí. Tento systém spočíva v nahradení závislej práce na základe pracovnej zmluvy (inej zmluvy – dohoda o pracovnej činnosti) obchodnou dohodou so živnostníkom. Fyzická osoba teda vykonáva prácu pre podnikateľa bez riadneho pracovnoprávneho vzťahu na základe objednávky, ale často sa používa aj zmluva o spolupráci alebo mandátna zmluva.

Názov systému pochádza od podnikateľa Miroslava švarca, ktorý na začiatku 90. rokov minulého storočia v Československu zaviedol tento model v svojej stavebnej firme. Švarc ukončil pracovné pomery so zamestnancami, vyzval ich k získaniu živnostenského oprávnenia a následne s nimi uzavrel obchodné zmluvy, pričom obsah práce zostal nezmenený. Tento prístup mu umožnil vyhnúť sa odvodom a administratívnym povinnostiam, čo viedlo k rýchlemu rastu firmy, ale aj k následným sankciám vrátane odsúdenia za daňové úniky.

Švarc systém je teda využívanie závislej práce fyzickej osoby na základe obchodnoprávnych zmlúv – napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva, príkazná zmluva a iné. Zamestnávateľ namiesto uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom, uzavrie s fyzickou osobou inú, zväčša obchodnoprávnu zmluvu. Avšak, živnostník pracuje za rovnakých podmienok a pravidiel, akoby bol zamestnaný.

Na Slovensku je švarc systém zakázaný zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „Zákon o nelegálnom zamestnávaní„), ktorý definuje nelegálnu prácu ako závislú činnosť vykonávanú bez pracovného pomeru. Napriek zákazu zostáva tento systém atraktívny kvôli daňovo-odvodovým výhodám, avšak prináša riziká v podobe kontrol, pokút a trestnoprávnych dôsledkov.

Podľa Štatistického úradu pracovalo v roku 2024 na Slovensku približne 370 000 živnostníkov a v roku 2025 sa odhaduje nárast až na 500 000 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Časť z nich pritom môže spadať pod tento nelegálny model švarc systému. Tento článok analyzuje právny základ, motivácie, výhody, nevýhody, sankcie a možnosti prevencie na základe relevantných právnych predpisov a praxe.

Právny základ švarc systému

Závislá práca (pracovný pomer) je definovaná v § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce„) ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene.

Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce táto práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo obdobnom vzťahu, nie na základe občianskoprávnom vzťahu (príkazná zmluva) alebo obchodnoprávnom vzťahu (mandátna zmluva, zmluva o spolupráci).

Nelegálne zamestnávanie živnostníkov nastáva vtedy, keď sú naplnené všetky znaky závislej práce, ale medzi podnikateľom a SZČO nie je uzatvorená pracovná zmluva ale iná, zväčša obchodná zmluva.

Pre posúdenie, či ide o nelegálne zamestnávanie živnostníkov, nie je pritom rozhodujúce, aká zmluva je podpísaná. Dôležité je len to, či vzťah medzi podnikateľom a SZČO napĺňa znaky závislej práce. Medzi znaky závislej práce patria:

vzťah nadriadenosti a podriadenosti (príkazy, pokyny).
osobný výkon práce bez možnosti zastupiteľnosti.
práca v určených priestoroch zamestnávateľa (bez prenájmu).
výkon výlučne pre jedného odberateľa, na jeho náklady a zodpovednosť.
dlhodobý a pravidelný charakter práce bez projektového ohraničenia.

Ak tieto znaky chýbajú – napríklad pri outsourcingu, kde SZČO pracuje nezávisle, pre viacerých klientov a na vlastné riziko – nejde o švarc systém. Rozhodujúce je, či právny stav zodpovedá faktickému, inak ide o zastieranie právneho úkonu.

Motivácie a dôvody využívania

Hlavným dôvodom švarc systému je daňové a odvodové zaťaženie práca na Slovensku. Pri využívaní práce živnostníkov na zmluvu pritom dosahuje živnostník vyšší čistý príjem a zamestnávateľ má nižšie náklady.

Ďalšie motivácie zahŕňajú flexibilitu – ľahšie ukončenie zmluvného vzťahu bez výpovedných dôvodov alebo lehôt či odstupného, odbúranie administratívy (napr. dovolenky, stravovanie) a pre živnostníka možnosť optimalizácie výdavkov cez paušálne náklady. V praxi sa ponúka „prácu na živnosť“ najmä v stavebníctve, médiách, marketingu, IT a telekomunikáciách. Štát tento fenomén kritizuje ako obchádzanie systému, no pri neutrálnom daňovom prostredí by však išlo o legitímnu voľbu formy spolupráce.

Výhody a nevýhody švarc systému

Výhody pre zamestnávateľa:

nižšie dane a odvody
flexibilita v ukončení vzťahu
menej administratívy (bez povinností podľa Zákonníka práce).

Výhody pre živnostníka:

vyšší čistý príjem vďaka nižším odvodom
možnosť ukončiť vzťah kedykoľvek (čo môže byť aj nevýhoda, ak vzťah ukončuje firma a nie živnostník)
flexibilita v práci (ak nie je závislá).

Nevýhody pre živnostníka:

strata pracovnoprávnych benefitov: platená dovolenka, odstupné, prestávky, zabezpečenie pomôcok, žiadne výpovedné lehoty
nižšie odvody = nižšie dávky zo strany Sociálnej poisťovne
vyššie riziko zodpovednosti a nákladov
skončenie práce výpoveďou bez výpovednej lehoty (v pracovnom pomere je výpoveď zo strany zamestnávateľa oveľa zložitejšia a viazaná na dôvody)

Nevýhody pre zamestnávateľa:

riziko sankcií (pokuty za nelegálne zamestnávanie a prípadne aj trestné stíhanie)
potenciálne nižšia lojalita a kvalita práce.

Keďže pri zamestnaní na základe pracovnej zmluvy je vyššie daňové a odvodové zaťaženie, využívanie švarc systému pre štát znamená stratu na odvodoch, čo ovplyvňuje systém verejných financií.

Kontroly, pokuty a sankcie

Kontroly nelegálneho zamestnávania živnostníkov vykonávajú inšpektorát práce, daňové úrady a Sociálna poisťovňa. Pokuty za nelegálne zamestnávanie sa pohybujú po poslednej novele od 4.000 – 200.000 EUR (od 8.000 EUR pri viacerých osobách). Rovnako hrozia sankcie zo strany Sociálnej poisťovne ako aj daňových úradov.

K peňažným sankciám môžu pristúpiť aj nepeňažné sankcie. Medzi najzávažnejšie nepeňažné sankcie patrí zrušenie živnosti, vylúčenie z verejného obstarávania, neposkytnutie verejných dotácií, neposkytnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ, zaradenie do verejného zoznamu. V extrémnych prípadoch aj trest odňatia slobody za trestný čin skrátenia dane a poistného.

Príklady nelegálneho zamestnávania živnostníkov

Riaditeľ pobočky, ktorý vykonáva svoje pracovné úlohy na základe pokynov nadriadeného, v pracovnom čase, osobne a v mene právnickej osoby, ktorá vlastní pobočku.

Administratívna pracovníčka na front-office pozícií, ktorá vykonáva svoje pracovné úlohy na základe pokynov nadriadeného, každý deň v rovnakom pracovnom čase, pre jediného odberateľa služieb a osobne.

Ako sa vyhnúť švarc systému

Prechod na pracovný pomer alebo iný typ, napríklad dohoda o pracovnej činnosti. Ide síce o najjednoduchší spôsobom, ktorý ale eliminuje výhody spolupráce so živnostníkmi. Zmluvný vzťah sa zmení na pracovný pomer a základom bude pracovná zmluva.

Zabezpečenie nezávislosti. Živnostník musí mať viacerých klientov, pracovať bez pokynov (v rámci možností), vo vlastných priestoroch alebo s vlastnými pracovnými prostriedkami a na vlastné riziko.

Právne poradenstvo. Konzultujte jednotlivé vzťahy so živnostníkmi s odborníkmi na obchodné, pracovné a daňové právo pre individuálne posúdenie.

Záver

Švarc systém ponúka krátkodobé výhody v podobe úspor, ale skrýva významné riziká vrátane finančných sankcií, straty sociálnych benefitov a trestnoprávnych dôsledkov. Na Slovensku, kde daňovo-odvodové zaťaženie poháňa tento fenomén, je kľúčové dodržiavať právne normy a voliť legitímne formy spolupráce. Podnikatelia, aby predišli problémom, by mali zvážiť komplexnú analýzu, vrátane dopadov na daňový a odvodový systém, konzultovať zmluvné vzťahy s odborníkmi.