Odo dňa 20.11.2026 začne platiť nový Zákon o spotrebiteľských úveroch. Prinášame Vám prehľad najdôležitejších zmien, ktoré prinesie novela Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úvod: Strategický kontext a harmonogram implementácie novej legislatívy
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch predstavuje zásadnú zmenu, ktorá komplexne nahrádza doterajšiu právnu úpravu zo zákona č. 129/2010 Z. z. Primárnym cieľom tejto legislatívnej zmeny je transpozícia európskej Smernice (EÚ) 2023/2225, známej ako CCD II, do slovenského právneho poriadku.
Hlavnými motívmi pre prijatie nového zákona je včas reagovať na dynamický rozvoj digitálnych finančných služieb, potreba regulácie nových úverových produktov, ako sú odložené platby (BNPL – Buy Now, Pay Later), a celkové posilnenie ochrany spotrebiteľa.
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch reaguje na vývoj trhu, ktorý v čase prijatia pôvodného zákona a smernice nebol predvídateľný, a odstraňuje legislatívne medzery, ktoré umožňovali obchádzanie pravidiel ochrany spotrebiteľa.
Implementácia zákona je naplánovaná tak, aby poskytla veriteľom a iným subjektom dostatočný čas na právnu, technickú a administratívnu prípravu. Kľúčové míľniky sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke.
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch nadobúda účinnosť postupne.
Hlavná účinnosť zákona je stanovená na 20. november 2026, pričom niektoré kľúčové ustanovenia, najmä ustanovenia týkajúce sa pomoci pri hypotekárnych úveroch, nadobúdajú účinnosť už 1. decembra 2025. Špecifické povinnosti, ako napríklad vykazovanie voči Národnej banke Slovenska, nadobúdajú účinnosť samostatne v priebehu roka 2026.
Pre všetkých veriteľov ale aj samostatných finančných agentov je preto kľúčové dôkladne sa oboznámiť s novým zákonom a zabezpečiť súlad svojich procesov a produktov s prísnejšími požiadavkami.
Na koho a na aké úvery sa vzťahuje nový Zákon o spotrebiteľských úveroch
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch rozširuje svoju pôsobnosť aj na úvery, ktoré doteraz neboli považované za spotrebiteľské. Táto zmena sa pritom dotkne sa aj subjektov, ktoré doteraz stáli mimo regulovaného rámca.
Definícia spotrebiteľského úveru
Podľa § 1 ods. 2 nového zákona sa za spotrebiteľský úver považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo inej obdobnej finančnej pomoci.
Táto široká definícia zahŕňa aj finančný lízing s možnosťou kúpy. Zásadnou zmenou je však to, že do pojmu spotrebiteľský úver budú zahrnuté produkty, ktoré boli predtým z regulácie vyňaté.
V novom Zákone o spotrebiteľských úveroch vypadla výnimka pre úvery so spodným limitom 200 EUR. Eliminácia spodného limitu 200 EUR znamená, že aj v minulosti podlimitné úvery do 200 EUR budú spotrebiteľskými úvermi.
Podobne sú na tom aj tzv. odložené platby (BNPL – Buy Now, Pay Later), ktoré podľa pôvodného zákona nie vždy boli spotrebiteľským úverom. Po novom sa odložené platby považujú za spotrebiteľský úver. Vypĺňa sa tak „legislatívne vákuum,“ kedy nebolo jasné, či a do akej miery by sa odložené platby mali považovať za spotrebiteľské úvery.
Tabuľka 1: Porovnanie kľúčových zmien v rozsahu regulácie
| Parameter | Stará úprava (zákon č. 129/2010 Z. z.) | Nová úprava (zákon č. 312/2025 Z. z.) |
| Minimálna suma úveru | Regulácia sa vzťahovala na úvery od 200 EUR | 0 EUR / Bez spodnej hranice |
| Regulácia odložených platieb (BNPL) | Väčšinou vyňaté z regulácie | Plná regulácia ako spotrebiteľský úver |
| Horná hranica úveru | Spravidla 75 000 EUR | 100 000 EUR |
Akýkoľvek veriteľ, pokiaľ poskytuje spotrebiteľský úver podľa nového Zákona o spotrebiteľských úveroch, podlieha novým licenčným požiadavkám, ktoré sú predpokladom pre legálne pôsobenie na trhu.
Výnimky z pôsobnosti zákona
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods. 3 popritom vymedzuje aj typy úverov, ktoré nie sú považované za spotrebiteľský úver a nepodliehajú tomuto zákonu. Medzi najdôležitejšie výnimky patria:
- úvery na bývanie podľa osobitného predpisu.
- úvery, ktorých celková výška presahuje 100 000 EUR.
- úvery poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom ako vedľajšia činnosť za špecifických, pre zamestnanca výhodných podmienok (napr. bezúročne).
- nájomné zmluvy (operatívny lízing), pri ktorých nie je dojednaná povinnosť ani možnosť kúpy predmetu zmluvy.
V prípade, ak veriteľ poskytuje úver, ktorý spadá pod jednu z vyššie uvedených výnimiek, nový Zákon o spotrebiteľských úveroch sa na neho nevzťahuje.
Sprísnené podmienky pre vstup na trh
Zavedenie prísnych podmienok pre vstup na trh je kľúčovým nástrojom Národnej banky Slovenska (NBS) na zabezpečenie stability trhu a profesionality poskytovateľov. Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahuje nové, striktné požiadavky pre vstup nebankových subjektov na trh so spotrebiteľskými úvermi.
Národná banka Slovenska k procesu podávania žiadostí vydala Metodické usmernenie č. 2/2025, ktoré špecifikuje podrobnosti a náležitosti žiadosti. Tieto kapitálové a personálne požiadavky predstavujú určitú bariéru pre vstup na trh so spotrebiteľskými úvermi, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby na trhu pôsobili len finančne stabilné a odborne zdatné subjekty. Po splnení podmienok na vstup na trh musia licencované subjekty dodržiavať prísne pravidlá transparentnosti, a to najmä pri komunikácii s potenciálnymi klientmi.
Podľa nového Zákona o spotrebiteľských úveroch sa veriteľom rozumie každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo sľubuje poskytnúť spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania.
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch rozdeľuje veriteľov podľa rozsahu ich oprávnenia a typu poskytovaných produktov.
Zákon o spotrebiteľských úveroch rozdeľuje veriteľov do nasledovných kategórií:
Veritelia s neobmedzenou licenciou
Tieto subjekty môžu poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia celkového objemu. Musia mať právnu formu akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, jednoduchej spoločnosti na akcie alebo európskej spoločnosti a splatiť základné imanie vo výške najmenej 500.000 EUR.
Príklad: veľké nebankové spoločnosti, ktoré sa špecializujú na pôžičky alebo nákupy na splátky
Veritelia v obmedzenom rozsahu
Ide o subjekty, u ktorých celkový objem poskytnutých úverov za posledných 12 mesiacov neprekročí hranicu 30.000 EUR. Ak tento limit prekročia, musia požiadať o neobmedzenú licenciu alebo prestať poskytovať úvery.
Príklad: malí lokálni poskytovatelia pôžičiek s obmedzeným kapitálom a úzkym okruhom klientov.
Veritelia poskytujúci úver ako doplnkovú činnosť
Táto kategória zahŕňa subjekty, ktoré poskytujú úvery bezúročne a bez poplatkov (okrem sankcií za omeškanie) ako vedľajší produkt k svojmu hlavnému podnikaniu.
Príklad: telekomunikační operátori predávajúci mobilné telefóny na splátky bez navýšenia alebo veľkí predajcovia elektroniky s vlastným systémom odložených platieb.
Banky a pobočky zahraničných bánk
Hoci banky fungujú na základe bankového povolenia, pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sú považované za veriteľov podľa tohto zákona. Niektoré špecifické administratívne a licenčné ustanovenia sa na ne nevzťahujú, pretože sú už upravené v Zákone o bankách, ale pravidlá ochrany spotrebiteľa musia dodržiavať v plnom rozsahu.
Príklad: akákoľvek komerčná banka pôsobiaca na Slovensku ponúkajúca spotrebiteľský úver.
Platformy odložených platieb (BNPL)
Zákon o spotrebiteľských úveroch po novom explicitne zahŕňa pod spotrebiteľské úvery aj digitálne platformy typu „Buy Now, Pay Later“, ktoré boli predtým v legislatívnom vákuu. Ak odloženú platbu zabezpečuje tretia strana (finančný subjekt), považuje sa to za spotrebiteľský úver. Táto tretia strana je pritom veriteľom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Príklad: fintechové spoločnosti integrované v e-shopoch, ktoré umožňujú zákazníkovi zaplatiť za tovar až po 30 dňoch alebo v niekoľkých splátkach.
Lízingové spoločnosti
Zákon sa vzťahuje na finančný lízing, teda nájomné zmluvy, v ktorých je dojednaná povinnosť alebo možnosť kúpy prenajatej veci.
Príklad: spoločnosť poskytujúca lízing na osobné motorové vozidlo, kde sa spotrebiteľ po doplatení poslednej splátky stáva majiteľom auta.
Platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí
Tieto subjekty spadajú pod nový Zákon o spotrebiteľských úveroch v prípade, ak poskytujú úver v súvislosti s platobnými službami, ktoré ponúkajú.
Príklad: poskytovateľ digitálnej peňaženky, ktorý umožňuje klientovi čerpať malý úver pri realizácii platby.
Dôležité výnimky – kto nie je veriteľom podľa nového zákona:
zamestnávatelia, ak poskytujú bezúročné pôžičky zamestnancom z vlastných zdrojov ako vedľajšiu činnosť.
záložne, ak je zodpovednosť spotrebiteľa obmedzená výhradne na založenú hnuteľnú vec.
predajcovia (mikropodniky a malé podniky), ak sami poskytujú odklad platby bez účasti tretej strany a bez úrokov, pričom platba prebehne do 14 (online) alebo 50 dní.
Regulácia komunikácie s trhom: Marketing a predzmluvné informácie
Nová legislatíva kladie dôraz aj na transparentnosť v marketingovej komunikácií a predzmluvnej fáze, najmä v digitálnom prostredí. Cieľom je eliminovať nekalé praktiky a manipulatívne techniky, známe ako „klamlivé vzory“ (dark patterns), ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu alebo ho naviesť na nevýhodné rozhodnutie.
Marketing a reklama
Zákon určuje nové požiadavky na obsah a formu reklamy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, napríklad:
Povinné varovanie: Každá reklama musí obsahovať jasné a zreteľné varovanie v znení: „Pozor! Požičanie peňazí stojí peniaze.“.
Zákaz zavádzajúcich tvrdení: Zakazuje sa reklama, ktorá podnecuje spotrebiteľa k úveru tvrdením, že sa tým zlepší jeho finančná situácia, alebo zdôrazňuje jednoduchosť jeho získania.
Reprezentatívny príklad: Ak reklama uvádza úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek číselný údaj o nákladoch, musí obsahovať reprezentatívny príklad s presne definovanými náležitosťami, ako sú úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), doba trvania zmluvy a celková suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí.
Predzmluvné informácie
Pred uzavretím zmluvy je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi podrobné predzmluvné informácie prostredníctvom štandardizovaného formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.“ Tento formulár má zabezpečiť porovnateľnosť ponúk od rôznych poskytovateľov. Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch pritom explicitne vyžaduje, aby tieto informácie boli prezentované s ohľadom na technické obmedzenia zariadení, ktoré spotrebiteľ používa (ako sú napríklad displeje mobilných telefónov).
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 nového Zákona o spotrebiteľských úveroch sa zakazuje používanie vopred označených polí (predvolených možností v podobe opt-out check boxov) pre súhlas s nákupom doplnkových služieb, ako je napríklad poistenie úveru. Spotrebiteľ musí udeliť súhlas aktívnym konaním – teda zaškrtnutím opt-in check boxu.
Ak si veriteľ splnil všetky predzmluvné informačné povinnosti, nasleduje uzavretie samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí takisto obsahovať povinné náležitosti.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere: Povinné náležitosti a sankcie
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je kľúčovým dokumentom, ktorý definuje práva a povinnosti oboch strán. Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch preto v § 20 taxatívne vymedzuje povinné náležitosti, ktoré musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho platí, že zmluva musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana musí dostať aspoň jedno jej vyhotovenie.
Medzi najdôležitejšie povinné náležitosti zmluvy patria:
- druh spotrebiteľského úveru;
- celková výška spotrebiteľského úveru a podmienky, ktoré upravujú jeho čerpanie;
- ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť;
- informácia o existencii práva na odstúpenie od zmluvy do 14 dní, lehota a podmienky jeho uplatnenia;
- informácia o práve na predčasné splatenie úveru, postup pri takomto splatení a spôsob určenia výšky poplatku za predčasné splatenie.
Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky podstatné náležitosti, má to za následok najzávažnejšiu sankciu, ktorú legislatíva pozná. Spotrebiteľský úver sa v takom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia sa uplatňuje v prípade závažných porušení, ako je napríklad prekročenie zákonom stanovených stropov pre RPMN. Táto sankcia predstavuje silný nástroj na ochranu spotrebiteľa a motivuje veriteľov k maximálnej precíznosti pri dodržiavaní cenovej regulácie a zmluvných náležitostí. Povinnosti veriteľa sa však nekončia podpisom zmluvy; kľúčovou zodpovednosťou je aj dôkladné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver: Nové pravidlá posudzovania ale aj limity pre použitie umelej inteligencie
Ustanovenie § 13 nového Zákona o spotrebiteľských úveroch predstavuje zásadnú zmenu v operatívnych postupoch veriteľov. Posilňuje ich zodpovednosť za dôkladné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a zároveň stanovuje etické mantinely pre využívanie moderných technológií, ako je umelá inteligencia (AI).
Obmedzenia pri zbere a využití dát
Zákon zavádza dôležité etické a právne limity pre dáta, ktoré môžu byť použité v modeloch na posudzovanie bonity:
- zákaz využívania údajov zo sociálnych sietí: Zákon striktne zakazuje používať údaje získané zo sociálnych médií na účely posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa.
- zákaz využívania citlivých osobných údajov: Zakazuje sa využívanie osobitných kategórií osobných údajov, ako sú informácie o zdravotnom stave (vrátane onkologických ochorení), s cieľom zabrániť diskriminácii v prístupe k financiám.
Posudzovanie schopností spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
Veriteľ je povinný vykonať dôkladné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver ešte pred uzavretím zmluvy alebo pred jej zmenou, ak dochádza k navýšeniu celkovej výšky úveru.
Veriteľ musí pri posúdení schopností spotrebiteľa splácať úver dodržiavať nasledovné povinnosti:
- odborná starostlivosť: veriteľ musí pri posudzovaní postupovať s odbornou starostlivosťou a tento postup musí vedieť hodnoverne preukázať;
- vytvorenie systému: veritelia sú povinní vytvoriť, udržiavať a pravidelne prehodnocovať vnútorný systém na posudzovanie schopnosti splácať úver;
- informačná povinnosť: veriteľ musí spotrebiteľa bezplatne informovať o postupe poskytovania úveru a o tom, ako sa bude posudzovať jeho bonita;
- podmienka poskytnutia: úver môže byť poskytnutý len vtedy, ak výsledok posúdenia predpokladá, že spotrebiteľ bude schopný plniť svoje záväzky zo zmluvy.
- povinnosť pri zamietnutí: ak je žiadosť zamietnutá z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, veriteľ je povinný mu bezodkladne odporučiť dlhové poradenské služby.
Pri posudzovaní schopností splácať spotrebiteľský úver je veriteľ povinný zohľadniť tieto skutočnosti:
- čistý príjem spotrebiteľa: zahŕňa overiteľné príjmy žiadateľa, prípadne spolužiadateľov;
- náklady na základné životné potreby: tieto náklady sa posudzujú s ohľadom na zákonné životné minimum a vzťahujú sa aj na osoby, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť;
- výška splátky úveru: do úvahy sa berie splátka nového úveru, pričom pri variabilných sadzbách sa musí započítať aj vplyv ich možného navýšenia;
- peňažné záväzky znižujúce príjem: ide o pravidelné výdavky vyplývajúce zo zmlúv, zákona alebo rozhodnutí orgánov, ako sú napríklad iné úvery alebo zrážky zo mzdy;
Veritelia sú oprávnení na účely posúdenia schopností spotrebiteľa využívať údaje v registroch.
V prvom rade sú veritelia povinní nielen zistiť od spotrebiteľa údaje o jeho mesačnom príjme, ale aj tieto údaje overiť v Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k úverovej zaťaženosti. Okrem toho, veritelia musia nahliadať do elektronických registrov o spotrebiteľských úveroch, aby získali presné informácie o existujúcej zadlženosti.
Hoci veritelia musia získať o spotrebiteľoch značné množstvo údajov, je prísne zakázané používať údaje zo sociálnych sietí alebo osobné údaje o zdravotnom stave, napríklad informácie o onkologickom ochorení.
Automatizované rozhodovanie a práva spotrebiteľa
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch reguluje aj používanie umelej inteligencie (AI). Automatizované rozhodovanie na základe umelej inteligencie síce spadá pod širšiu európsku reguláciu Nariadenia o AI (AI Act), Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje pravidlá používania umelej inteligencie (AI) v oblasti spotrebiteľských úveroch.
Umelá inteligencia (AI) a jej použitie na finančnom trhu nie je iba vízia budúcnosti ale každodenná realita. Finančné inštitúcie, vrátane veriteľov a finančných agentov už dnes používajú umelú inteligenciu (AI).
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch používanie umelej inteligencie (AI) nezakazuje a ani neobmedzuje. Nový zákon reguluje iba práva spotrebiteľov, ktoré súvisia s rozhodnutiami umelej inteligencie.
Ak je žiadosť o úver zamietnutá na základe automatizovaného rozhodnutia (napr. pomocou AI), spotrebiteľ má nasledujúce práva:
- právo na vysvetlenie: veriteľ je povinný jasne a zrozumiteľne objasniť dôvody zamietnutia, vrátane informácií o tom, ktoré dáta boli pre rozhodnutie kľúčové;
- právo na ľudský zásah: spotrebiteľ má právo požiadať o preskúmanie automatizovaného rozhodnutia zamestnancom veriteľa;
- právo na opravu údajov: ak bolo rozhodnutie založené na chybných dátach, spotrebiteľ má právo iniciovať ich opravu, pričom veriteľ je povinný poskytnúť súčinnosť a informovať o príslušnom postupe.
Tento regulačný rámec je naďalej vo vývoji, čo potvrdzuje aj verejná konzultácia Národnej banky Slovenska k tejto téme, spustená v októbri 2025. Tieto pravidlá zabezpečujú, že technologický pokrok nevedie k nespravodlivým alebo netransparentným rozhodnutiam, a posilňujú práva spotrebiteľa v digitálnej ére.
Posilnené práva spotrebiteľa: Odstúpenie od zmluvy a predčasné splatenie
Nový Zákon o spotrebiteľských úveroch posilňuje pozíciu spotrebiteľa nielen pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj po jej uzavretí. Spotrebiteľ bude mať po novom flexibilné mechanizmy na korekciu alebo zmenu svojho rozhodnutia bez neprimeraných sankcií.
Právo na odstúpenie od zmluvy
Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez udania dôvodu v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. To platí bez ohľadu na to, či k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo v prevádzke veriteľa alebo elektronickými spôsobmi na diaľku.
Kľúčovou novinkou je, že ak spotrebiteľ nebol riadne a včas informovaný o svojom práve na odstúpenie v lehote 14 dní, táto lehota nezačne plynúť. Táto úprava motivuje veriteľov k dôslednému plneniu informačných povinností. Ide o obdobné pravidlo ako v prípade uzatvorenia zmluvy so spotrebiteľom na diaľku.
Právo na predčasné splatenie
Spotrebiteľ má právo úver splatiť kedykoľvek počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (predčasné splatenie), a to čiastočne alebo úplne. Veriteľ má v takom prípade nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú s predčasným splatením, avšak ich výška je striktne limitovaná.
Tabuľka 2: Limity nákladov veriteľa spojených s predčasným splatením
| Obdobie zostávajúce do konca zmluvy | Maximálna výška náhrady nákladov |
| Viac ako jeden rok | 1 % z predčasne splatenej sumy |
| Menej ako jeden rok | 0,5 % z predčasne splatenej sumy |
Okrem toho existujú situácie, kedy veriteľ nesmie požadovať žiadnu náhradu nákladov. Patria sem napríklad:
- splatenie úveru z poistnej zmluvy určenej na jeho zabezpečenie;
- splatenie povoleného prečerpania.
- predčasné splatenie v období, pre ktoré nie je stanovená fixná úroková sadzba.
Pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru má spotrebiteľ právo aj na primerané zníženie nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, a to za obdobie od predčasného splatenia spotrebiteľského úveru do uplynutia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte zníženia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zohľadnia všetky náklady, ktoré spotrebiteľovi určil veriteľ.
Napíšte nám a spoločne upravíme Vaše postupy tak, aby boli v súlade so zákonom, zabezpečíme Vám licenčné konanie a získanie licencie.
