Nekalosúťažné konanie a ako sa proti nemu brániť?

Bitcoin Lion Legalion lave1

Každý podnikateľ, či už samostatne zárobkovo činná osoba alebo právnická osoba, ktorý ponúka svoje tovary a služby, by mal vedieť, ako sa pri svojom podnikaní správať na trhu.

Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že neférové konanie na trhu môže niesť znaky nekalosúťažného konania. Nekalosúťažné konanie pritom prináša nepríjemnosti nielen tomu podnikateľovi, na úkor ktorého niekto koná nekalosúťažne. Naopak, pokiaľ sa podnikateľ dopustí nekalosúťažného konania, môže to mať vplyv aj na neho samotného.

V tomto článku sa preto venujeme nekalosúťažnému konaniu, jeho konkrétnym typom a prostriedkom ochrany proti nemu.

Nekalosúťažné konanie

V zmysle Obchodného zákonníka [1] sa za nekalosúťažné konanie považuje konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Obchodný zákonník nekalosúťažné konanie výslovne zakazuje, pretože to poškodzuje slobodnú hospodársku súťaž a v mnohých prípadoch aj konečných spotrebiteľov.

Za nekalosúťažné konanie pritom Obchodný zákonník považuje najmä:

  • klamlivú reklamu,
  • klamlivé označovanie tovaru a služieb,
  • vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
  • parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
  • podplácanie,
  • zľahčovanie,
  • porušenie obchodného tajomstva,
  • ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

 

V ďalšej časti článku si bližšie objasníme, čo si predstaviť pod klamlivou reklamou, klamlivým označením tovaru a služieb, vyvolávaním nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na povesti. Zároveň pre lepšie pochopenie uvádzame aj príklady takýchto konaní z praxe.

Klamlivá reklama

Spotrebitelia sú každý deň vystavovaní reklamám v akejkoľvek forme. Môže sa preto stať, že sa dajú zlákať nie vždy pravdivou propagáciou výrobkov alebo služieb.

Reklama sa pritom môže týka tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov ako aj iných skutočností.

Klamlivou reklamou je v zmysle Obchodného zákonníka taká reklama:

  • ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane.

Inak povedané, klamlivou reklamou sa snaží podnikateľ prezentovať seba, svoje výrobky, služby, odbornosť, históriu, kvalifikáciu, vlastnosti tovaru a služby alebo akékoľvek iné skutočnosti spôsobom, ktorý nie je pravdivý.

Tým, ktorým je takáto reklama určená majú potom mylnú predstavu – a teda boli uvedený do omylu.

  • ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

To je pritom presne aj cieľ klamlivej reklamy – zmeniť ekonomické správanie tých, ktorým je určená alebo poškodiť iného podnikateľa, na úkor ktorého je klamlivá reklama zverejnená.

Klamlivá reklama pritom predstavuje tzv. ohrozovací delikt. To znamená, že k oklamaniu nemusí skutočne prísť, stačí, že k oklamaniu mohlo prísť.

Príklad klamlivej reklamy priblížime prípadom, ktorý sa týkal dvoch spoločností, ktoré si na tieto účely označíme ako spoločnosť A a spoločnosť B. [2]

V danom prípade predstavovalo klamlivú reklamu rozoslanie novoročného blahoželania spoločnosťou A, ktorej podnikateľskou činnosťou bolo zasielateľstvo a colná deklarácia.

Spoločnosť A v novoročnom blahoželaní uviedla, že ako nová spoločnosť vznikla odtrhnutím colného oddelenia spoločnosti B a odchodom najlepších zamestnancov z colného oddelenia spoločnosti B. Tým mohla vzniknúť u spotrebiteľa predstava, že spoločnosť B sa už colnej deklarácii venovať nebude a tieto služby bude poskytovať výlučne už len spoločnosť A, a to z dôvodu odchodu celého colného oddelenia. Okrem toho predmetný text mohol u spotrebiteľov navodiť dojem akejsi prepojenosti týchto spoločností, čím bola naplnená i skutková podstata parazitovania na povesti (ktorú si priblížime v ďalšej časti článku).

Potrebujete právne poradenstvo v oblasti Obchodného práva

Potrebuje právne poradenstvo v oblasti Nekalosúťažného konania? Neváhajte nás kontaktovať.

Kontaktujte nás

Klamlivé označenie tovaru alebo služieb

Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť.

Podstatou tohto nekalosúťažného konania je teda to, že podnikateľ priznáva svojim tovarom a službám vlastnosti, charakteristiky, akosť alebo akékoľvek iné skutočnosti, pričom to nie je pravda.

Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo.

Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy „druh“, „typ“, „spôsob“ a označenie je napriek tomu spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

Klamlivým označením však nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad „pravý“, „pôvodný“ a pod.

Ako príklad klamlivého označenia uvádzame prípad, v ktorom súd rozhodol, že umiestnenie symbolu poštovej trubky na vonkajšom označení žalovanej spoločnosti je spôsobilé vzbudiť dojem o prepojení žalovaného s poštou, prípadne o poskytovaní poštových služieb, aj keď tomu tak nebolo.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Ďalším nekalosúťažným konaním je vyvolanie nebezpečenstva zámeny, ktorým je:

  • použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,
  • použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
  • napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,
  • pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.

Príkladom na vyvolanie nebezpečenstva zámeny je kauza Soletti. V tomto prípade sa posudzovala podobnosť označenia  Soletti a Soletky pre slané tyčinky. Tradičný výrobca slaných tyčiniek predávaných pod ochrannou známkou Soletti (zapísanou v medzinárodnom registri ochranných známok) sa domáhal vydania rozhodnutia, na základe ktorého by sa žalovaný – predajca slaných tyčiniek značky Soletky, musel zdržať používania daného označenia. V danom prípade rozhodol napokon Najvyšší súd SR, ktorý uznal, že sa žalovaný dopustil nekalosúťažného jednania tým, že používal pre svoj tovar označenie Soletky. V dôsledku minimálneho rozdielu medzi oboma názvami mohlo totiž u spotrebiteľa ľahko dôjsť k zámene týchto dvoch výrobkov.

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

Vhodným príkladom na parazitovanie na povesti je kauza Košickej módnej show. Uvedenú módnu prehliadku organizovali dvaja organizátori, ktorých si na účely tohto článku označíme ako organizátora A a organizátora B. Organizátor A mal registrovanú ochrannú známku na názov tohto podujatia.

Organizátori vzájomnú spoluprácu ukončili, avšak organizátor B organizoval ďalej svoje vlastné módne prehliadky pod názvom Košická módna show. Podľa názoru odvolacieho súdu používaním tohto označenia a sčasti aj využívaním know how, obsahom ktorého bol spôsob organizovania show a kontakt na jednotlivé osoby, získal organizátor B neoprávnenú výhodu oproti iným súťažiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Zároveň bolo konštatované, že uvedené konanie privodilo organizátorovi A ujmu. Organizátor B teda parazitoval na povesti organizátora A tým, že sa snažil navodiť dojem , že jeho služby a podujatie sa kvalitou vyrovnajú už osvedčenému a verejnosti známemu podujatiu Košická módna show.

Prostriedky ochrany proti nekalosúťažnému konaniu

Prostriedky ochrany proti nekalosúťažnému konaniu nájdeme v  § 53 ObZ. Tento výpočet stanovuje, že osoby, ktorých práva boli narušené či ohrozené, sa môžu domáhať, aby tomu, kto sa dopustil nekalosúťažného konania bola uložená povinnosť:

  • zdržania sa nekalosúťažného konania,
  • odstránenia závadného stavu, ktorý vyvolal nekalosúťažným konaním,
  • poskytnutia primeraného zadosťučinenia poškodeného podnikateľovi,
  • náhrady škody,
  • vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa obohatil.

Nekalosúťažné konanie má teda ďalekosiahle následky, ktoré nekončia len pri povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania a odstrániť závadný stav, ktorý týmto konaním nastal.

Podnikateľ, ktorý sa dopustil nekalosúťažného konania je okrem toho povinný nahradiť škodu, ktorú tým spôsobom ako aj vydať to, o čo sa nekalosúťažným konaním obohatil.

Vydanie bezdôvodného obohatenia pritom v praxi často predstavuje práve zisk, ktorý podnikateľ nekalosúťažným konaním dosiahol.

Je preto veľmi dôležité každé svoje podnikateľské rozhodnutie posúdiť, či ním nedôjde k nekalosúťažnému konaniu a súčasne sa voči akýmkoľvek nekalosúťažným konaniam riadne a včas brániť.

[1]             Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

[2]             Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe R 3 Cmo 30/98.

More Law
Less problems