Každý podnikateľ, či už samostatne zárobkovo činná osoba alebo právnická osoba, ktorý ponúka svoje tovary a služby, by mal vedieť, ako sa pri svojom podnikaní správať na trhu.
Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že neférové konanie na trhu môže niesť znaky nekalosúťažného konania. Nekalosúťažné konanie pritom prináša nepríjemnosti nielen tomu podnikateľovi, na úkor ktorého niekto koná nekalosúťažne. Naopak, pokiaľ sa podnikateľ dopustí nekalosúťažného konania, môže to mať vplyv aj na neho samotného.
V tomto článku sa preto venujeme nekalosúťažnému konaniu, jeho konkrétnym typom a prostriedkom ochrany proti nemu.
Nekalosúťažné konanie
V zmysle Obchodného zákonníka [1] sa za nekalosúťažné konanie považuje konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Obchodný zákonník nekalosúťažné konanie výslovne zakazuje, pretože to poškodzuje slobodnú hospodársku súťaž a v mnohých prípadoch aj konečných spotrebiteľov.
Za nekalosúťažné konanie pritom Obchodný zákonník považuje najmä:
- klamlivú reklamu,
- klamlivé označovanie tovaru a služieb,
- vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
- parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
- podplácanie,
- zľahčovanie,
- porušenie obchodného tajomstva,
- ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
V ďalšej časti článku si bližšie objasníme, čo si predstaviť pod klamlivou reklamou, klamlivým označením tovaru a služieb, vyvolávaním nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na povesti. Zároveň pre lepšie pochopenie uvádzame aj príklady takýchto konaní z praxe.
Klamlivá reklama
Spotrebitelia sú každý deň vystavovaní reklamám v akejkoľvek forme. Môže sa preto stať, že sa dajú zlákať nie vždy pravdivou propagáciou výrobkov alebo služieb.
Reklama sa pritom môže týka tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov ako aj iných skutočností.
Klamlivou reklamou je v zmysle Obchodného zákonníka taká reklama:
- ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane.
Inak povedané, klamlivou reklamou sa snaží podnikateľ prezentovať seba, svoje výrobky, služby, odbornosť, históriu, kvalifikáciu, vlastnosti tovaru a služby alebo akékoľvek iné skutočnosti spôsobom, ktorý nie je pravdivý.
Tým, ktorým je takáto reklama určená majú potom mylnú predstavu – a teda boli uvedený do omylu.
- ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
To je pritom presne aj cieľ klamlivej reklamy – zmeniť ekonomické správanie tých, ktorým je určená alebo poškodiť iného podnikateľa, na úkor ktorého je klamlivá reklama zverejnená.
Klamlivá reklama pritom predstavuje tzv. ohrozovací delikt. To znamená, že k oklamaniu nemusí skutočne prísť, stačí, že k oklamaniu mohlo prísť.
Príklad klamlivej reklamy priblížime prípadom, ktorý sa týkal dvoch spoločností, ktoré si na tieto účely označíme ako spoločnosť A a spoločnosť B. [2]
V danom prípade predstavovalo klamlivú reklamu rozoslanie novoročného blahoželania spoločnosťou A, ktorej podnikateľskou činnosťou bolo zasielateľstvo a colná deklarácia.
Spoločnosť A v novoročnom blahoželaní uviedla, že ako nová spoločnosť vznikla odtrhnutím colného oddelenia spoločnosti B a odchodom najlepších zamestnancov z colného oddelenia spoločnosti B. Tým mohla vzniknúť u spotrebiteľa predstava, že spoločnosť B sa už colnej deklarácii venovať nebude a tieto služby bude poskytovať výlučne už len spoločnosť A, a to z dôvodu odchodu celého colného oddelenia. Okrem toho predmetný text mohol u spotrebiteľov navodiť dojem akejsi prepojenosti týchto spoločností, čím bola naplnená i skutková podstata parazitovania na povesti (ktorú si priblížime v ďalšej časti článku).