V praxi sa často stretávame s tým, že jeden zo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným má záujem ukončiť svoju účasť v spoločnosti, a to z rôznych dôvodov. Medzi tieto dôvody môže patriť relatívne čokoľvek – napr. nezáujem ďalej figurovať v spoločnosti, zdravotné dôvody či zlé vzťahy s ostatnými spoločníkmi.
V prípade, ak medzi existujúcimi spoločníkmi panujú zlé vzťahy a nevedia sa na ničom dohodnúť (napr. ani na odkúpení obchodného podielu) spoločník, ktorý má záujem ukončiť svoju účasť na spoločnosti musí nájsť iný spôsob ako zo spoločnosti vystúpiť.
V dnešnom článku sa preto pozrieme na to, aké možnosti má spoločník, ak zvažuje ukončenie svojej účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným podľa právneho poriadku Českej republiky. Zameriame sa pritom na vybrané možnosti spoločníka s ručením obmedzeným stanovené v ZOK. [1]
Zrušenie obchodnej spoločnosti
Ide o prvú možnosť, ktorú v ustanovení § 93 upravuje ZOK pre všetky typy obchodných spoločností.
Súd môže na základe toho, kto na tom má právny záujem zrušiť obchodnú spoločnosť a nariadiť jej likvidáciu, ak:
- Spoločnosť stratila všetky podnikateľské oprávnenia; to však neplatí, ak bola založená aj za účelom správy vlastného majetku alebo iným účelom ako za účelom podnikania
Nezáleží pri tom na tom, či podnikateľské oprávnenie spoločnosti vyplýva zo Živnostenského zákona [2] alebo iného právneho predpisu. Ak spoločnosť stratí všetky svoje podnikateľské oprávnenia no má ako predmet podnikania zapísanú činnosť správy vlastného majetku alebo inú nepodnikateľskú činnosť, súd na návrh túto spoločnosť nezruší.
Aj v prípade, ak by spoločnosť taký predmet podnikania nemala zapísaný, nie je vylúčené, aby spoločnosť rozhodla o zmene svojho predmetu podnikania na správu vlastného majetku alebo iný predmet nepodnikateľskej činnosti. To však platí len pre osobné spoločnosti, t.j. pre verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť.
- Spoločnosť nie je schopná po dobu dlhšiu ako 1 rok vykonávať svoju činnosť a plniť tak svoj účel
Neschopnosť obchodnej spoločnosti vykonávať svoju činnosť nie je možné zamieňať s pojmom nečinnosť. Na to, aby spoločnosť nebola schopná vykonávať svoju činnosť spoločnosť nemôže byť schopná vykonávať žiadnu činnosť v rámci jej predmetu podnikania.
Táto neschopnosť musí zároveň viesť k tomu, že obchodná spoločnosť nie je schopná plniť svoj účel. Účelom sa pritom rozumie schopnosť obchodnej spoločnosti vykonávať svoj podnikateľský účel, resp. iný účel, za ktorým bola založená.
Doba jedného roka začína plynúť dňom kedy bola obchodná spoločnosť schopná svoju činnosť vykonávať naposledy, nie odo dňa kedy svoju činnosť reálne vykonávala.
- Spoločnosť nemôže vykonávať svoju činnosť pre neprekonateľné rozpory medzi spoločníkmi
To, či medzi spoločníkmi skutočne existujú neprekonateľné rozpory vždy závisí na posúdení individuálnych skutkových okolností prípadu. Súd však vždy bude posudzovať intenzitu existujúcich rozporov a príčinnú súvislosť medzi týmito neprekonateľnými rozpormi medzi spoločníkmi a neschopnosti obchodnej spoločnosti vykonávať svoju činnosť.
Podľa odbornej literatúry ide napríklad o situáciu, kedy sa spoločníci dlhodobo nevedia dohodnúť na obsadení orgánov obchodnej spoločnosti. To, ktorý zo spoločníkov rozpor zavinil a ani počet konfliktov medzi spoločníkmi nie je dôležité.
- Spoločnosť vykonáva činnosť, ktorú podľa iného právneho predpisu môžu vykonávať iba fyzické osoby, bez pomoci týchto osôb
ZOK v tomto prípade odkazuje na ustanovenie § 2 ods. 2, ktoré sa v súčasnej dobe vzťahuje napr. na advokátov či daňových poradcov. Ak obchodná spoločnosť stratí fyzické osoby oprávnené podľa osobitného zákona, táto skutočnosť sama o sebe nevedie k dôvodu na jej zrušenie súdom. Spoločnosť však súdom môže byť zrušená v prípade, ak aj napriek strate týchto osôb naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť bez týchto fyzických osôb.
Účastníkom tohto súdneho konania je vždy obchodná spoločnosť a navrhovateľ. Navrhovateľom pritom môže byť napríklad aj spoločník, ktorý chce svoju účasť na spoločnosti ukončiť. Spoločník však bude povinný preukázať svoj právny záujem na zrušení obchodnej spoločnosti. Právny záujem totiž nestačí iba tvrdiť a je nutné ho podložiť aj relevantnými dokladmi a dôkazmi.
Preukázanie právneho záujmu sa však nevyžaduje, ak tento právny záujem vyplýva zo zápisu v obchodnom registri alebo inej súdom vedenej verejnej evidencii alebo zo skutočností súdu známych.
Vystúpenie spoločníka
Ďalšou možnosťou zániku účasti spoločníka na spoločnosti je podľa ZOK vystúpenie spoločníka. Spoločník však zo spoločnosti môže vystúpiť iba v prípade, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 202 ods. 2 ZOK platí, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý nesúhlasil s prijatým rozhodnutím valného zhromaždenia o:
- zmene prevažnej povahy podnikania spoločnosti; alebo
- predĺžení trvania spoločnosti
a zároveň ktorý na valnom zhromaždení nehlasoval za, môže zo spoločnosti vystúpiť.
Spoločník zo spoločnosti s ručením obmedzeným vystupuje na základe jednostranného prejavu vôle, ktorý musí byť písomný. Ide v zásade o písomné oznámenie s úradne overeným podpisom vystupujúceho spoločníka.
Dohoda o ukončení účasti spoločníka
Účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť ukončená na základe písomnej dohody s úradne overenými podpismi všetkých spoločníkov a odovzdaním kmeňového listu spoločnosti (ak bol kmeňový list vydaný).
Ustanovenie § 203 ZOK, ktorý dohodu o ukončení účasti spoločníka upravuje predpokladá dohodu všetkých spoločníkov, vrátane spoločníka, ktorý chce svoju účasť v spoločnosti ukončiť.
ZOK nestanovuje žiadne obsahové náležitosti dohody. Z podstaty veci by však takáto dohoda mala obsahovať dohodu spoločníkov o ukončení účasti jedného z nich v spoločnosti, dátum, ku ktorému sa účasť spoločníka v spoločnosti končí ako aj prípadné nároky tohto spoločníka (napr. vyporiadací podiel).
Zrušenie účasti spoločníka súdom
Na návrh spoločníka môže súd v súlade s § 205 ods. 1 ZOK zrušiť jeho účasť v spoločnosti, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
To, či od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval bude opäť závisieť od posúdenia súdu. Súd pri svojom rozhodovaní bude brať do úvahy rôzne okolnosti, najmä vzájomný vzťah medzi spoločníkmi, prípadné porušenie povinností voči spoločníkovi, ktorý návrh na zrušenie jeho účasti podáva či zmenu jeho pomerov (napr. finančné pomery).
Pokiaľ by však dôvodom na zrušenie účasti spoločníka boli rozpory medzi spoločníkmi, bude nutné postupovať podľa § 93 ZOK (a teda podať návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti súdom). [3]
Skutkovú podstatu pre zrušenie účasti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným súdom spĺňa stav, v ktorom nedochádza k realizácii predmetu podnikania spoločnosti a tým k plneniu účelu existencie spoločnosti podľa jej spoločenskej zmluvy ako aj stav, kedy neprítomnosť spoločníka znemožňuje výkon práv a povinností ostatných spoločníkov. [4]
Účasť spoločníka v spoločnosť v tomto prípade zaniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení jeho účasti v spoločnosti alebo iným dňom, ktorý spoločník navrhoval, ak jeho žalobe bolo vyhovené.
Vylúčenie spoločníka
Ustanovenie § 204 ZOK stanovuje, že spoločnosť sa môže na súde domáhať vylúčenia spoločníka, ktorý zvlášť závažným spôsobom porušuje svoju povinnosť, a to aj napriek tomu, že bol na jej splnenie vyzvaný a na možnosť vylúčenia písomne upozornený.
Povinnosť vyzvať spoločníka na splnenie povinnosti však nie je daná, ak porušenie povinnosti už malo pre spoločnosť právne následky, ktoré nie je možné odstrániť. Ide napríklad o prípady, v ktorých sa výzva na plnenie javí ako zbytočná, keďže následok poškodzujúci spoločnosť už nastal a nemožno ho vziať späť (napr. poškodenie dobrej povesti spoločnosti).
Porušenie povinnosti zo strany spoločníka musí byť kvalifikované ako závažné. To, aké porušenie povinnosti je závažné však bude vždy závisieť na posúdení okolností konkrétneho prípadu. Povinnosti spoločníka vyplývajú buď zo zákona alebo zo spoločenskej zmluvy (napr. vkladová povinnosť či príplatková povinnosť).
O tom, či bude návrh na vylúčenie spoločníka podaný rozhoduje valné zhromaždenie. Až po schválení podania návrhu o vylúčení spoločníka valným zhromaždením môže byť tento návrh podaný na príslušný súd.
Spoločník, o ktorého vylúčení sa hlasuje v súlade s § 173 ods. 1 písm. b) ZOK nevykonáva svoje hlasovacie právo. To znamená, že valné zhromaždenie rozhoduje bez jeho hlasov.
Ďalšie dôvody zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným
Účasť spoločníka v spoločnosti môže v zmysle § 206 ods. 1 ZOK zaniknúť napr. aj z dôvodu zrušenia konkurzu z dôvodu nedostatku majetku spoločníka či doručením vyrozumenia o neúspešnej opakovanej dražbe v rámci konania o výkon rozhodnutia alebo exekúcie.
Okrem toho možno uvažovať o likvidácii spoločnosti. Likvidáciou sa rozumie zákonom upravený postup, ktorého účelom je vyporiadať majetok zrušenej právnickej osoby, vyrovnať dlhy veriteľom a naložiť s čistým majetkovým zostatkom, ktorý z likvidácie vyplynie v súlade so zákonom. Spoločnosť s ručením obmedzeným vstupuje do likvidácie jej zrušenia alebo vyhlásenia za neplatnú.
O likvidácii spoločnosti však možno uvažovať iba za predpokladu, že sa na tom spoločníci spoločnosti vedia dohodnúť. Podľa § 171 ods. 1 písm. d) ZOK totiž platí, že na rozhodnutie valného zhromaždenie o zrušení spoločnosti s likvidáciou sa vyžaduje súhlas aspoň trojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov.
Ak spoločníci vedia nájsť spoločnú reč, môže spoločník odpredať svoj obchodný podiel zostávajúcemu alebo zostávajúcim spoločníkom. Predaj obchodného podielu sa realizuje na základe písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu s úradne osvedčenými podpismi. V niektorých prípadoch môže byť prevod obchodného podielu podmienený aj súhlasom valného zhromaždenia.
Ak v súčasnosti riešite obdobný problém (či už v Českej republike alebo v Slovenskej republike), odporúčame Vám obráťte sa na nás. Väčšina možností ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sme uviedli vyššie totiž predpokladá iniciovanie súdneho konania.
[1] Zákon č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích) (ďalej len „ZOK“).
[2] Zákon č. 455/1991 Sb. o živnostenském podnikání (živnostenský zákon) (ďalej len „Živnostenský zákon“).
[3] Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: NS 29 Odo 389/2005.
[4] Rozsudok Krajského súdu Brno, sp. zn.: KS Brno 29/10 Cm 33/1993.
