Predstavte si, že váš marketingový tím nechá AI napísať polovicu firemného blogu, vygenerovať produktové vizuály a k tomu pridá video s AI hovorcom, ktorý „odporúča“ váš produkt. Do nedele 2. augusta 2026 to bola otázka vkusu a interných pravidiel. Od pondelka 3. augusta je to aj otázka práva – s pokutou až do 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. Označovanie AI obsahu je od 03. augusta 2026 povinné.
Presne toľko totiž hrozí za porušenie povinností transparentnosti podľa článku 50 Nariadenia o AI (nariadenie (EÚ) 2024/1689, všeobecne známe ako AI Act), ktoré sa naplno uplatňujú už niekoľko týždňov. Paradoxom je, že Slovensko k tomuto dátumu ešte nemá schválený vykonávací zákon ani formálne určený orgán dohľadu – vnútroštátna úprava, s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) ako plánovaným všeobecným orgánom dohľadu, sa posúva až na začiatok roka 2027. Európske nariadenie však platí priamo bez ohľadu na to, či si štát stihol spraviť domácu úlohu, a spoliehať sa na chýbajúci úrad sa firmám dlhodobo neoplatí.
Poďme sa preto pozrieť na to, čo článok 50 presne vyžaduje, koho sa týka a ako sa dá súlad reálne preukázať.
Prečo táto povinnosť vôbec existuje
Komisia k článku 50 schválila 20. júla 2026 podrobné výkladové usmernenia a spolu s Radou pre umelú inteligenciu uznala aj dobrovoľný Kódex správania pre transparentnosť AI obsahu, ktorý firmám ponúka konkrétny návod, ako povinnosti splniť. Ide o presné technické riešenia na označovanie AI obsahu.
Cieľom celej regulácie pritom nie je umelú inteligenciu obmedzovať, ale znížiť riziko klamania, manipulácie a straty dôvery v to, čo ľudia na internete vidia, počujú a čítajú. Ak človek nedokáže rozoznať, či sa rozpráva so strojom, či fotografiu vytvorila kamera alebo generátor, alebo či text napísal novinár alebo algoritmus, stráca schopnosť robiť informované rozhodnutia. Nariadenie preto rozlišuje štyri odlišné situácie, pre každú stanovuje inú povinnosť a inú zodpovednú osobu. Niekedy poskytovateľa (vývojára alebo dodávateľa AI), niekedy nasadzujúci subjekt (firmu, ktorá AI reálne používa vo svojej prevádzke).
Štyri situácie, v ktorých musíte označiť AI obsah
Keď sa AI rozpráva priamo s človekom (čl. 50 ods. 1)
Ak vaša firma prevádzkuje chatbota, hlasového asistenta alebo AI agenta, ktorý komunikuje so zákazníkmi, dodávateľmi alebo verejnosťou, musí byť navrhnutý tak, aby dotknutej osobe bolo jasné, že komunikuje so strojom. Ideálne hneď pri prvom kontakte. Veta zahrabaná v obchodných podmienkach alebo v pätičke webu nestačí. Výnimka platí len vtedy, ak je umelá povaha rozhovoru očividná bez ďalšieho vysvetľovania. Napríklad pri jednoduchej AI postave v offline hre, kde s ňou zjavne nemôže komunikovať iný živý hráč. Komisia však túto výnimku vykladá reštriktívne: moderné AI systémy dokážu komunikovať čoraz ľudskejšie, hranica medzi strojom a človekom sa stiera, a preto sa výnimka uplatní len vo veľmi jasných prípadoch. AI agenti, ktorí za vás niečo dojednávajú, objednávajú alebo komunikujú v mene inej osoby, musia navyše priznať aj to, v koho mene konajú.
Keď AI generuje obsah, ktorý musí byť rozpoznateľný strojom (čl. 50 ods. 2)
Táto povinnosť dopadá predovšetkým na poskytovateľov – teda vývojárov a dodávateľov generatívnych AI nástrojov. Tí musia zabezpečiť, že výstupy (text, obrázok, zvuk, video) nesú neviditeľné strojovo čitateľné označenie, typicky kombináciu digitálne podpísaných metadát a vodoznaku, a zároveň sprístupniť nástroj, ktorým sa dá toto označenie overiť. Pre bežnú firmu sú dôležité dve veci. Po prvé, ak si necháte AI systém vyvinúť „na kľúč“ alebo postavíte vlastné riešenie na cudzom modeli a nasadíte ho pod vlastnou značkou, stávate sa poskytovateľom aj vy a preto táto povinnosť dopadá priamo na vás. Po druhé, aj keď túto technickú prácu odvedie váš dodávateľ, oplatí sa overiť si to v zmluve, keďže zodpovednosť sa dá preniesť len čiastočne. Systémy uvedené na trh pred 2. augustom 2026 majú na doplnenie strojového označenia prechodné obdobie do 2. decembra 2026.
Keď AI rozoznáva emócie alebo zaraďuje ľudí do kategórií (čl. 50 ods. 3)
Ak nasadzujete systém, ktorý z tváre, hlasu alebo iných biometrických údajov odvodzuje emócie alebo zaraďuje ľudí do kategórií (napríklad podľa veku či pohlavia pri analýze zákazníkov v predajni alebo pri vyhodnocovaní hovorov v kontaktnom centre), musíte o tom dotknuté osoby vopred informovať. Skôr než začnete, overte si, či vôbec smiete. Veľká časť podobných použití, napríklad rozpoznávanie emócií zamestnancov na pracovisku alebo žiakov v školách, je podľa článku 5 Nariadenia o AI rovno zakázaná, nielen podmienená informovaním.
Keď AI vytvára deepfake alebo text o veciach verejného záujmu (čl. 50 ods. 4)
Pre väčšinu firiem ide o najpraktickejšiu časť celého článku 50. Ak použijete AI na vytvorenie realistického obrazového, zvukového či video obsahu, ktorý pripomína existujúcu osobu, miesto alebo udalosť – typicky AI hovorca vo videu, klonovaný hlas, fiktívny „spokojný zákazník“ alebo AI verzia vášho konateľa vo firemnom videopozdrave, musíte to viditeľne označiť. Nestačia neviditeľné metadáta z bodu 2, človek musí označenie skutočne vidieť alebo počuť. Rovnaká povinnosť platí pre AI generovaný alebo upravovaný text, ktorý zverejňujete s cieľom informovať verejnosť o veciach verejného záujmu. Platí to teda nielen pre politiku, ale napríklad aj pre zdravie, bezpečnosť produktov alebo významné hospodárske informácie. Miernejší režim, kde stačí nenápadné, ale existujúce označenie, platí pre zjavne umelecké, satirické či fiktívne diela.
Dôležité
- Predstavme si firmu, ktorá pravidelne publikuje blog, výročné reporty a príspevky na sociálnych sieťach, pričom časť z nich vzniká s pomocou AI.
- Ak AI text len navrhne a pred zverejnením ho reálne obsahovo skontroluje človek s redakčnými právomocami (nejde teda len o kontrolu gramatiky), povinnosť označenia sa neuplatní. Firma však musí vedieť preukázať, kto za redakčnú úpravu zodpovedá – ideálne menovite, s kontaktom zverejneným napríklad v tiráži webu.
- Ak sa AI text publikuje bez skutočnej ľudskej kontroly obsahu (napríklad automatizovaný AI súhrn správ na firemnom LinkedIn profile), označenie je povinné.
- Pri AI-generovaných vizuáloch alebo videách s realistickými „ľuďmi“ je označenie povinné vždy, bez ohľadu na redakčnú kontrolu. Výnimka platí len pre zjavne umelecké, satirické či fiktívne diela.
Obsah vytvorený a zverejnený pred 2. augustom 2026 sa spätne označovať nemusí. Ak však bol vytvorený skôr, ale zverejňujete ho až teraz, označenie AI obsahu je povinné.
Kódex správania a EÚ ikona – rýchla cesta k súladu
Keďže pojmy ako „strojovo čitateľné označenie“ alebo „jasné a rozlíšiteľné zverejnenie“ pôsobia abstraktne, Komisia spolu s odborníkmi pripravila dobrovoľný Kódex správania pre transparentnosť AI obsahu. Ten poskytovateľom (pri strojovom označovaní podľa bodu 2) aj nasadzujúcim subjektom (pri viditeľnom označovaní deepfakes a textov podľa bodu 4) ponúka konkrétny, hotový návod – vrátane voľne dostupnej EÚ ikony s nápisom „AI GENERATED“ alebo „AI MODIFIED“, ktorú stačí umiestniť viditeľne k obsahu, napríklad do pravého horného rohu obrázka alebo k nadpisu textu.
Kto sa ku kódexu prihlási a dodržiava ho, získava voči orgánom dohľadu výrazne silnejší argument, že si povinnosť splnil – kódex slúži ako uznávaný, predvídateľný spôsob preukázania súladu naprieč celou EÚ. Pozor však, kódex pokrýva len povinnosti strojového označovania (bod 2) a viditeľného označovania deepfakes a textu (bod 4). Na povinnosť informovať o AI rozhovore (bod 1) ani na rozpoznávanie emócií (bod 3) sa nevzťahuje – tam si súlad musíte vedieť preukázať inak.
Slovensko zatiaľ nemá dozorný orgán – to však nie je výhovorka
MIRRI má byť podľa pripravovaného zákona všeobecným orgánom dohľadu nad AI a jednotným kontaktným miestom. Návrh zákona je však stále v príprave a jeho účinnosť sa posúva až na začiatok roka 2027. Kým vnútroštátny rámec chýba, povinnosti z článku 50 platia priamo z AI Act – chýbajúci národný orgán nie je výhovorka a firmy sa naň nebudú môcť odvolávať. Očakávame, že akonáhle sa schváli dozorný orgán, bude sa pozerať na splnenie povinností aj spätne.
Ako sa pripraviť
- Zmapujte, kde vo firme AI reálne generuje alebo upravuje obsah, s ktorým prichádzajú do kontaktu zákazníci či verejnosť.
- Nastavte jasný proces – kto a ako reálne (nielen formálne) kontroluje AI text pred publikovaním a kto za neho nesie redakčnú zodpovednosť.
- Pri chatbotoch a AI agentoch overte, či sa hneď pri prvom kontakte jasne predstavia ako umelá inteligencia.
- Pri AI vizuáloch a videách s „ľuďmi“ zvážte použitie EÚ ikony z Kódexu správania.
- Skontrolujte zmluvy s dodávateľmi AI nástrojov – kto z vás dvoch nesie zodpovednosť za strojové označovanie výstupov.
- Ak vo firme používate rozpoznávanie emócií alebo biometrickú kategorizáciu, najprv preverte, či nejde o zakázanú praktiku podľa článku 5 Nariadenia o AI.
Neviete si istí, či váš AI obsah spĺňa nové pravidlá?
Ponúkame bezplatnú konzultáciu. Rýchlo prejdeme, ako vaša firma používa AI pri komunikácii so zákazníkmi a pri tvorbe obsahu, a presne vám povieme, kde vám hrozí riziko a čo je potrebné doplniť.
Kontaktujte nás na alebo si dohodnite konzultáciu priamo s JUDr. Alexandrom Ujom.
